Kiež Pán preukáže milosrdenstvo Oneziforovmu domu, lebo ma mnohokrát potešil a nehanbil sa za moje okovy, no keď prišiel do Ríma, usilovne ma hľadal a aj ma našiel.

2Tim 1,16.17

Obvinenie z ťažkého zločinu, ako aj všeobecná nenávisť voči kresťanom, nedávali apoštolovi Pavlovi takmer nijakú nádej na vyslobodenie z rímskeho väzenia. V tomto ťažkom čase Pavla potešovali časté Oneziforove návštevy. Tento dobrosrdečný Efezan sa všemožne snažil uľahčiť bremeno apoštolových väzenských útrap. Jeho milovaný učiteľ bol pre pravdu v putách, kým on sám bol slobodný. Preto nešetril nijakou námahou, aby Pavlov údel urobil znesiteľnejším.

O tomto vernom učeníkovi Pavol vo svojom poslednom liste adresovanom Timotejovi napísal: „Kiež mu Pán dá, aby u neho našiel milosrdenstvo v onen deň. Ty vieš najlepšie, koľké služby mi preukázal v Efeze.“ (2Tim 1,18) Túžbu po láske a súcite vštepil do ľudského srdca sám Boh. Aj Kristus v tiesnivých chvíľach duševného zápasu v Getsemane túžil po prejave spoluúčasti zo strany učeníkov. A Pavol, hoci zdanlivo ľahostajný k útrapám a ťažkostiam, tiež túžil po úprimnom súcite a spoločenstve priateľov. Teraz osamoteného a opusteného apoštola, ktorý svoj život obetoval službe iným, potešovala a obšťastňovala návšteva verného Onezifora. (SA 294.295; AA 490–493)

Láskavý Pane, vlož do nášho srdca lásku a súcit, aby sme boli oporou tým, ktorí potrebujú pomoc.