Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami…

Sk 17,24

Apoštola Pavla oslovil vo videní akýsi Macedónčan. Stalo sa to v Troade, v dnešnom Turecku. Pavol to vnímal ako Boží hlas. Pozýval ho do Macedónska, dnešného Grécka, aby tam hlásal evanjelium. A tak Pavol prišiel do mesta Filipy, kde pokrstil Lýdiu, prvú kresťanku v Európe. Potom kázal v Tesalonike, Beroji a nakoniec zamieril do Atén. Tam každý deň hovoril v synagógach i s ľuďmi na námestí, pretože bol zhrozený z množstva modiel, ktoré videl v meste. Predstavitelia mesta, filozofi a náboženskí myslitelia, ktorí tvorili poradný orgán nazývaný Areopág, ho pozvali, aby aj im niečo povedal. A tak k nim prehovoril na kopci nad mestom, ktorý sa tiež volal Areopág. Odtiaľ bolo vidno všetky chrámy na Akropole, na ktoré boli obyvatelia Atén patrične hrdí. Pavol hovoril o jedinom Bohu, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, ktorý je Pánom neba i zeme a ktorý nebýva v týchto chrámoch. To bolo odvážne tvrdenie. Dokonca si myslím, že mu v tej chvíli mohlo ísť o život. Nakoniec sa mu len vysmiali, ale niektorí z nich predsa uverili.

Prečo o tom hovorím? Pre odvahu, ktorú mal Pavol od Pána Boha. On mu dal slová, ktoré mal povedať. (Najprv Aténčanov pochválil za to, ako horlivo uctievajú svojich bohov). Okrem slov mu dal aj odvahu, pretože stál pred tými, ktorí ho mohli vydať aj na smrť.

Boli ste niekedy v podobnej situácii? Môže sa stať, že niekedy sa do takejto situácie dostaneme. Potom verme, že Boh nám dá nielen vhodné slová, ale aj odvahu ich vysloviť. Pavol je nám v tom príkladom.