Za čias Eliáša, keď sa nebo na tri roky a šesť mesiacov zavrelo a v celej krajine nastal veľký hlad, bolo v Izraeli mnoho vdov. Ale Eliáš nebol poslaný k nijakej inej, iba k vdove do sidonskej Sarepty.

Luk 4,25.26

Tá istá nenávisť, ktorá kedysi prinútila proroka Eliáša hľadať pomoc pri vdove v Sarepte, donútila aj poslov evanjelia odvrátiť sa od Židov a zverené posolstvo hlásať pohanom. Pavol vedel, že od ľudu, ktorý svojimi zločinmi privolával na seba Boží hnev, nemôže čakať spravodlivosť. Zaslepená nevraživosť a samospravodlivosť rozpútali hnev, pre ktorý sa Boží sluha znova musel obrátiť k pohanom a u nich hľadať ochranu. S takou nenávisťou sa bude stretávať aj dnešný Boží ľud.

Mnohých Kristových nasledovníkov ovláda rovnaká pýcha, rovnaký formalizmus, rovnaké sebectvo a panovačnosť, ktoré veľkou mierou ovládali aj srdcia Židov. Aj v budúcnosti sa budú mužovia zdanlivo nasledujúci Krista správať podobne, ako sa správali kňazi a starší voči Kristovi a apoštolovi. V čase rozhodujúcej krízy, ktorá čoskoro zastihne svet, verní Boží služobníci budú narážať na rovnakú tvrdosť srdca, rovnako krutú uvzatosť a rovnako nezmieriteľnú nenávisť.

Všetci, čo v onom zlom čase budú chcieť nebojácne slúžiť Bohu podľa hlasu svojho svedomia, budú potrebovať odvahu a rozhodnosť, ako aj skúsenostné poznanie Boha a jeho Slova. (SA 257; AA 429–431)

Náš Pane, denne Ťa chceme lepšie poznávať, aby sme Ti mohli odvážne slúžiť.