Dávid povedal prorokovi Nátanovi: „Ja bývam v cédrovom paláci, ale archa Hospodinovej zmluvy je len pod stanovými závesmi.“

1Krn 17,1

Dávid sa rozhodol postaviť pre Boha dôstojný príbytok. Myslel to úprimne. Boh mu prostredníctvom proroka Nátana povedal: „Ty mi nepostavíš dom na bývanie.“ Toto Božie rozhodnutie je zdôvodnené v 1Krn 28,3, kde sám Dávid hovorí, že nemohol postaviť príbytok pre Hospodina, pretože bojoval v mnohých bitkách a prelial veľa krvi.

Vráťme sa však do 17. kapitoly: „Oznamujem ti, že Hospodin postaví dom tebe. Keď nadíde čas tvojho odchodu…, ustanovím ti nástupcu… a upevním mu kráľovstvo. On mi postaví dom.“ Inými slovami: „Ty mi dom nepostavíš. Ja som nikdy nepovedal, že mi má niekto postaviť cédrový dom. Naopak, ja postavím dom tebe. Upevním tvoje kráľovstvo. Potom mi tvoj syn postaví dom. A ja upevním jeho trón naveky.“

Tieto slová vyvracajú obvinenie satana v knihe Jób, že Boh „robí s človekom výmenný obchod“. My ľudia sme túto satanovu myšlienku posunuli do polohy, že „najprv musíme my dať niečo Bohu, aby potom dal on nám“. Alebo inak povedané: „Čo som vyviedol, že ma Boh tak potrestal? Božie kráľovstvo si treba zaslúžiť. Musím sa vzorne správať, aby som dostal Božie požehnanie.“

Dávid chcel postaviť Bohu príbytok, ale Hospodin mu povedal: „Nie ty mne, ale ja tebe postavím dom a upevním tvoje kráľovstvo. Tvoj potomok mi postaví dom.“ Najprv je tu Boží dar, najprv je Božia milosť, najprv Božia ponuka, najprv Ježišova obeť na kríži… Až potom prichádza naša odpoveď. Odpoveď na nezaslúžený dar. Preto nie div, že Dávid povedal: „Hospodin, nikto sa ti nevyrovná a okrem teba niet Boha.“ (v. 20)