Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si povedal.“ A už sa ho viac neodvážili na nič vypytovať.

Lukáš 20,39.40

Podľa Lukáša sa tu končia všetky pokusy veľkňazov, farizejov, zákonníkov, saducejov a starších poraziť Ježiša v diskusii o zákone. Pochopili, že „neučený učiteľ“ pozná Písmo lepšie ako oni všetci dohromady.

Títo ľudia mali všetko, čo potrebovali, aby prijali Ježiša ako Mesiáša. Mohli sa radovať zo spasenia. Mali poznatky, videli Ježiša, boli svedkami jeho zázrakov, spoznali jeho múdrosť – a predsa ho neprijali. Prečo? Pretože nechceli.

Stále viac si uvedomujem, aká dôležitá je túžba poznať Boha. Kto túži po Bohu, nájde ho aj bez zázrakov. Kto netúži po Bohu, nenájde ho ani v zázrakoch. Všetci Ježišovi protivníci vedeli, že má pravdu. Preto sa mu báli položiť ďalšiu otázku. Báli sa, že „pravdu“ odhalia aj tí, ktorí ju dosiaľ hľadali u nich. Poznali pravdu, ale odmietli ju. Vedieť nie je to isté, ako veriť a dôverovať.

Ak dobre počúvam Bibliu, nájdem v nej Boha. Keď sa naučím počúvať Boha a spoznám, aký je, musím uznať, že ma presahuje a má pravdu. Len ten, kto niečo také zažil a pocítil dotyk Božej múdrosti a lásky, dokáže oceniť, aké je to oslobodzujúce.

Ľudia v zástupe, ktorý obklopoval Ježiša, videli a počuli to isté. Pre jedných bol Spasiteľom, ktorý ich miloval, pre druhých nepriateľom národa, ktorého sa treba čím skôr zbaviť.

Je čas položiť si otázku: „Kto je Ježiš pre mňa? Je to môj priateľ alebo nepriateľ?“ Odpoveď rozhoduje o mojej večnosti.