Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zrážaní k zemi, no nehynieme; stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život.

2Kor 4,8–10

Pavol mohol sotva očakávať spravodlivosť od cisára, na ktorého sa odvolal. Nero páchal jeden zločin za druhým. Nebolo zločinu, ktorý by nespáchal. Podľa ľudského úsudku bolo Pavlovo odsúdenie pred takýmto sudcom celkom isté. Apoštol si však uvedomoval, že ak zostane Bohu verný, nemusí sa ničoho báť. Ten, ktorý mu bol dosiaľ ochrancom, môže ho ochrániť pred zlomyseľnosťou Židov i pred cisárovou mocou. A Boh ochránil svojho služobníka. Pred súdom vznesené obvinenia proti Pavlovi neobstáli a napriek všeobecnému očakávaniu i z ohľadu na spravodlivosť, čo nijako nezodpovedalo jeho povahe, Nero vyhlásil väzňa za nevinného. Pavlovi sňali putá a opäť bol slobodným človekom.

Po čase vypukol v Ríme strašný požiar. Povrávalo sa, že oheň dal založiť sám Nero. V snahe zbaviť sa podozrenia a z mesta vyhnať tých, ktorých sa bál a ktorých nenávidel, Nero zvalil všetku vinu na kresťanov. Obvinený bol aj Pavol. Na naliehanie Židov bol znova zatknutý a uväznený. (SA 291–293; AA 485–490)

Láskavý Pane, viera v Teba dáva človeku pokoj a slobodu. Ďakujeme.