Boh videl ich konanie, že sa odvrátili od svojich zlých ciest. Potom Boh oľutoval zlo, o ktorom povedal, že ho vykoná nad nimi, a neurobil to.

Jon 3,10

Študoval som Bibliu s človekom, ktorý mi na každom stretnutí opakovane tvrdil, že je taký hriešny, že mu Boh nemôže odpustiť. Márna bola moja snaha vysvetliť mu, že „ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti“. (1Ján 1,9) Jeden týždeň som mu to povedal a o týždeň ma opäť presviedčal, že mu niet pomoci.

V úvodnom texte čítame, že Boh videl, ako sa obyvatelia Ninive zachovali po tom, čo im Jonáš odovzdal posolstvo. Toto posolstvo prijali, uvedomili si svoje hriechy, kajali sa a zatúžili byť zachránení. Boh preto neurobil to, čo zamýšľal.

Po jednom krste mi jeden z pokrstených povedal: „Voda musela byť od mojich hriechov úplne špinavá.“ Samozrejme, je to len obraz, ale presne vystihuje, čo sa stane, keď človek prijme ponuku Pána Boha a obráti sa. Jeho hriechy sú mu odpustené.

Sme v očiach ľudí i vo vlastných očiach „malí“ hriešnici? Boh nám chce odpustiť. Sme „veľkí“ hriešnici? Aj vtedy nám Pán Boh chce odpustiť. Ak sme takí hriešni, že máme pocit, že nám už nemôže byť odpustené, aj v tom prípade je Boh rovnako ochotný odpustiť nám. Nelámme nad sebou ani nad nikým iným palicu. Ak Boh vidí, že sa chceme odvrátiť od svojich zlých ciest, potom nedopustí to, čo by bolo prirodzeným dôsledkom nášho konania. Ďakujeme za to, Pane.