Alebo keď má ísť kráľ do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je jeho protivník ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.

Lukáš 14,31–33

Ježiš nechce, aby sme sa rozhodli nasledovať ho bez toho, aby sme vedeli, čo to pre nás bude znamenať. Nechce, aby sme sa rozhodovali na základe emócií. Chce, aby sme skôr, než sa necháme pokrstiť, zvážili, čo bude pre nás rozhodnutie, pridať sa k jeho učeníkom, znamenať.

Situácia, v ktorej sa kresťania niekedy ocitajú, mi pripomína priateľa, ktorý sa za minulého režimu rozhodol emigrovať. Urobil to, aj keď vedel, že bude musieť opustiť všetko, čo mal rád – svoju rodinu a priateľov, svoj domov a svoju krajinu. Urobil to, hoci si uvedomoval, že sa možno už nikdy nevráti domov. Túžba po slobode mala pre neho väčšiu cenu než všetko, čo tu musel nechať.

Božie kráľovstvo je podľa Ježiša najväčšia hodnota, ktorú môžem získať. Nič na našej zemi nemá väčšiu hodnotu ako večný život v nebeskom kráľovstve. Ježiš zároveň hovorí, že ak o tom nie som presvedčený, mal by som ešte počkať, kým sa rozhodnem stať sa jeho učeníkom.

Kresťanstvo nie je len doktrína alebo kultúrna tradícia. Je to životný štýl založený na hodnotách nebeského kráľovstva. Ak neviem, čo chcem, môj život bude ako unáhlená streľba od boku. Miniem cieľ, ktorým je večný život s Ježišom.