Dávid povedal Saulovi: „Pre neho nech nikto nestráca odvahu. Tvoj služobník pôjde bojovať proti tomu Filištíncovi.“
1Sam 17,32
Dnes sa ešte raz pozrieme na príbeh Dávida a Goliáša, aj keď je dobre známy. Zjavne slabší Dávid porazil Goliáša, ktorý ho prevyšoval výškou, silou, bojovými skúsenosťami, vystatovačnosťou, ale aj istotou víťazstva. Na jednej strane bol strach kráľa Saula a jeho bojovníkov, na druhej strane chvastúň Goliáš. Do tejto situácie prišiel Dávid, vtedy ešte chlapec.
Ponaučenie z tohto príbehu je jasné. Silnejší nemusí vždy vyhrať. Dávid šiel do tohto boja v mene Hospodina, ktorého Goliáš zneuctil. (v. 45) Dôveroval Hospodinovi a veril, že boj je Hospodinov, ktorý dokáže zvíťaziť aj bez zbrane. Práve tento fakt zdôrazňuje Biblia. Som však presvedčený, že okrem toho najdôležitejšieho – Božej pomoci – bolo z Dávidovej strany potrebné ešte aj niečo iné.
Jeho postoj bol v priamom protiklade k postoju Saula a jeho bojovníkov, ktorí mali strach. Dávid sa spoliehal na nebeského Otca. Bol ochotný „skúsiť Boha“ a bojovať. Možno keby iný bojovník pristupoval k veci tak, ako Dávid, tiež by nad Goliášom zvíťazil. Ale iba Dávid mal odvahu vyskúšať Boha. V tomto prípade bola nutná odvaha a ochota. Človek nesmie stratiť odvahu. Pretože ak stratí odvahu, zabráni Bohu, aby prejavil svoju moc, a sám sebe zabráni získať skúsenosť, že Boha sa oplatí vyskúšať.
Nezabúdajme na to. Nebuďme takí odvážni, že budeme všetko robiť bez Boha. A zároveň nebuďme tak málo odvážni, že neumožníme Bohu konať v náš prospech. Prosme Boha o pomoc, odvahu, ochotu a silu nestratiť smelosť.
