Ešte nechápete, a ani sa nepamätáte na tých päť chlebov pre päťtisíc ľudí a koľko košov ste nazbierali?

Mat 16,9

Ježiš sa v myšlienkach vracia k rozhovoru, ktorý viedol s farizejmi a saducejmi. (v. 1–4) On myslí na duchovné veci, učeníci myslia na jedlo. Zabudli si totiž vziať so sebou na cestu chlieb. To len dokazuje, čo je v popredí ich záujmu a na čo je sústredená ich pozornosť. Ale to nie je to najhoršie. Horšie je to, že prejavili nedôveru v Ježišovu schopnosť postarať sa o nich. A najhoršie je to, že zabudli. Zabudli na to, čo s Ježišom nedávno prežili – na zázrak nasýtenia štyroch tisícov mužov a mnohých žien a detí. Dokázal to siedmimi chlebami a niekoľkými rybami (pozri Mat 15,32–39). V tejto chvíli je ich na lodi oveľa menej a nariekajú, že zabudli vziať jedlo. Naozaj si nepamätali, čo sa nedávno stalo? Stratili azda vieru? Ježiš ich nazýva malovernými a pýta sa, či si túto udalosť nepamätajú.

V živote prežívame veľa skúseností. Niekedy veľké, inokedy nie až také viditeľné. Uvedomujeme si ich? Možno ich rozprávame druhým, aby sme ich povzbudili. Potom príde okamih, keď sme konfrontovaní s ťažkou životnou situáciou, a prežité skúsenosti sa nám akosi vytratia z pamäti. To je škoda. Keby sme si ich pamätali, ušetrili by sme si veľa starostí.

Ježišova otázka „nepamätáte si?“ nie je ani tak výčitkou, ako skôr povzbudením, aby sme si uvedomili, ako nás Boh dosiaľ viedol, a povzbudili sa v prítomnosti i do budúcnosti.