Kto mi niečo prvý dal, aby som sa mu musel odmeniť? Veď všetko pod nebom mi patrí.

Jób 41,3

V knihe Jób čítame o Jóbových životných stratách. Môžeme si prečítať aj reči jeho priateľov a Jóbove náreky. Keď už ani priatelia, ani Jób nemali čo povedať, odmlčali sa. Vtedy „Hospodin odpovedal Jóbovi z búrky…“ (38,1) Boh mu vysvetlil, že on je Pánom všetkého, čo je na zemi. Nikto sa mu nevyrovná. Prevyšuje všetko a všetkých. V tomto kontexte zaznievajú Božie slová, ktoré máme v úvodnom texte: „Nikomu nič nedlhujem. Nikto mi nemôže dať nič, čo by som mu musel vrátiť. Nikto si nemôže u mňa nič predplatiť ani zaslúžiť. Ak má niekto pocit, že mi niečo dáva – peniaze, čas, námahu… – to všetko sú dary, ktoré som človeku dal.“

V skutočnosti nemáme Bohu čo dať. Môžeme mu akurát vrátiť aspoň zlomok z toho, čo nám dal. Človeku je vlastné, že nechce zostať nikomu nič dlžný, ani v pozitívnom zmysle. Ale v prípade nášho nebeského Otca sa s tým musíme zmieriť. Napriek tomu, že Bohu nemáme čo dať, od Boha dostávame veľa darov, veľa milosti, veľa milosrdenstva, veľa trpezlivo dávaných ponúk.

Aj dnes stojíme pred Bohom s prázdnymi rukami. A on nám opäť ponúka plné priehrštie svojich darov – svoju ochranu, vedenie, múdrosť, istotu svojich zasľúbení, nádej a svoje kráľovstvo. Buďme vďační za jeho každodennú opakujúcu sa ponuku, ktorá obohacuje náš život, robí ho pokojnejším, radostnejším a zmysluplnejším. Ďakujeme ti za to, Pane.