„Ako žijem,“ znie výrok Pána, Hospodina, „nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť, dom Izraela?“

Ez 33,11

Ezechiel prorokuje v zložitom období dejín Judska. Národ je v zajatí a zdá sa, že všetko je stratené, že Boh opustil svoj ľud. Prostredníctvom proroka Boh upozorňuje, že je to naopak – ľud opustil jeho.

Pozitívne však je, že pri výpočte ich hriechov zaznieva nádej pre tých, ktorí sa spamätajú a vrátia sa k Hospodinovi. Nie je to jediný prípad, keď Boh ponúka milosť tým, ktorí ho začnú brať vážne. Toto posolstvo Boh opakuje niekoľkokrát, pretože nechce, aby bezbožníci zomreli. Naopak, chce, aby sa odvrátili od svojich zlých ciest a žili. A tak prichádza výzva: „Odvráťte sa, odvráťte sa od svojich zlých ciest! Prečo by ste mali zomrieť?“

Je zaujímavé, že Boh hovorí otvorene o bezbožníkovi. Nezaobalí to do všeobecného pojmu „človek“ alebo „vy všetci“, ale spomenie priamo bezbožníka. To však nie je všetko. Boh hovorí, že „bezbožný nepadne pre bezbožnosť v ten deň, keď sa odvráti od svojej bezbožnosti“. Žiadna skúšobná lehota, žiadna kontrola jeho nápravného konania. V ten deň…

A ešte niečo. Žiadny z hriechov, ktorých sa dopustil, sa nebude pripomínať. Boh si nenecháva v zálohe výčitky za minulé hriechy. Nepripomína, aká veľká bola jeho milosť, keďže jeho predchádzajúce hriechy boli obrovské. Nie! Na hriechy sa už nikdy nebude spomínať.

Boží súd je vždy spojený s ponukou milosti. Boh to opakovane pripomína. Nie je to úžasné? Pane, nemôžeme inak len ti za všetko ďakovať.