V úzkosti som si povedal: „Odvrhnutý som spred tvojej tváre.“ Ty si však vypočul môj úpenlivý hlas, keď som k tebe volal o pomoc.

Ž 31,23

My ľudia sme už takí. Pod vplyvom emócií, nášho racionálneho hodnotenia vecí alebo bežného konania okolitej spoločnosti robíme často rýchle závery. S tým súvisia aj unáhlené úsudky, ktoré môžu viesť k panike alebo dokonca k tomu, že sa cítime odvrhnutí a nevidíme žiadne východisko. K takýmto záverom môžeme dospieť aj vo vzťahu k nášmu nebeskému Otcovi. Autor žalmu priznáva, že keď pociťoval úzkosť, unáhlene dospel k záveru, že Boh ho opustil, že ho už nechce ani vidieť. Ako dobre, že sa mýlil!

Často sa nám podlamujú kolená, strácame odvahu a máme pocit, že Boh sa od nás vzdialil. Je úžasné, že to nie je pravda. Naopak, Boh sa k nám priznáva, keď k nemu voláme o pomoc. Počuje nás, načúva nám a koná v súlade s našimi prosbami spôsobom, ktorý je pre nás najlepší.

Vyvarujme sa preto unáhlených súdov alebo dokonca paniky z toho, že Boh sa od nás odvrátil. Nie, Boh sa od nás nikdy neodvráti. Akurát my sa môžeme odvrátiť od Boha. Keď prosíme o pomoc, ako to urobil autor žalmu, buďme si istí, že nás počuje a vypočuje. Nie je to povzbudenie a dôvod na to, aby sme mu ďakovali?