On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘ Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.‘ Ale on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo páchate neprávosť!‘“ Lukáš 13,25–28

Keď dnes zaznievajú Ježišove slová smerom ku mne, tak iba preto, aby som si uvedomil, že nie sú dôležité formálne náboženské úkony, ale osobné poznanie Ježiša. Veď Boh nepotrebuje „fanúšikov“, ktorí ho obdivujú a stretávajú sa s ním len vtedy, keď na to majú čas a chuť. On mi túži dať život vo svojej blízkosti. Praje si, aby som ho miloval vrúcnou láskou a snažil sa zo všetkých síl budovať s ním osobný vzťah. Chcem si vždy nájsť čas a počúvať jeho tichý hlas, ktorý mi určite odpovie na moje prosby a neistoty. Ak mu dám šancu, bude mi neustále nablízku. A o to ide – žiť s Ním už teraz v úzkom spojení, aby to celkom prirodzene pokračovalo aj v nebi.
„A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Ján 17,3)