Nato odpovedal Amos Amacjovi: „Ja nie som prorok ani prorocký učeník, ale pastier a pestovateľ fíg. Hospodin ma však vzal od stáda a riekol mi: ‚Choď, prorokuj proti môjmu izraelskému ľudu.‘“

Am 7,14.15

V Amosovej dobe boli aj profesionálni proroci, ktorí sa touto „prácou“ živili. Mohlo to však viesť k tomu, že hoci boli prorokmi, s Bohom nemali nič spoločné. Amos vysvetľuje kráľovi, že povolaním nie je prorok, dokonca nemá ani prorocké školy. Vykonáva úplne inú prácu. Nemá teda potrebu prorokovať. Nerobí to preto, že ho k tomu niečo núti, ani z vlastnej autority, ale z autority Boha, ktorý ho k tejto službe povolal. Jeho povolanie nie je založené na ľudských schopnostiach ani na ľudskej voľbe, ale na Božom rozhodnutí. Medzi „prácou“ proroka a prácou chovateľa dobytka a pestovateľa fíg je priepastný rozdiel. A predsa Boh povolal práve takého človeka, aby ho zapojil do svojho diela.

Všetci máme nejaké povolanie a živíme sa nejakou prácou. Možno si myslíme, že naše zamestnanie nemá nič spoločné so zbožnosťou. A predsa nás Boh volá, aby sme pracovali na jeho diele. Môžeme povedať, že sa na túto prácu nehodíme, alebo poslúchnuť ako Amos. Boh usúdil, že nech je človek akokoľvek profesijne zameraný, v pláne spásy môže byť užitočný. Nie je to povinnosť, ale prednosť.

„Pane, ja to nedokážem, nemám na to,“ možno povie nejeden z nás. Je nesmierne povzbudzujúce, že Boh s nami počíta, ponúka nám spoluprácu a dáva nám autoritu pracovať pre dobro ľudí. Pane, ďakujem, že počítaš aj so mnou.