Vo sne videl rebrík postavený na zemi, ktorého vrchol sa dotýkal neba. Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali.

1Moj 28,12

Keď sa človek dostane do bezradnej situácie, zasahuje Boh. Peter bol väznený v cele vytesanej do skaly; dvere cely boli zamknuté na závoru a strážcovia zodpovedali vlastným životom, že väzeň im neujde. Závory, zámky a rímska stráž síce vylučovali akúkoľvek pomoc väzňovi, no po vyslobodení Petra tieto istiace opatrenia len zvýšili Božiu slávu.

To, čo zažil Filip, ktorého nebeský anjel zoznámil s človekom hľadajúcim pravdu; to, čo sa prihodilo Kornéliovi, ktorého navštívil anjel s Božím posolstvom; to, čo skúsil Peter, keď ho anjel pred smrťou vyviedol z väzenia do bezpečia – to všetko svedčí o úzkom spojení medzi nebom a zemou.

Ako za čias apoštolov, nebeskí poslovia aj dnes navštevujú končiny zeme, potešujú zarmútených, vedú k pokániu a srdcia ľudí získavajú pre Krista. Nie sú síce viditeľní, no predsa sú s nami, vedú nás, usmerňujú a chránia.

Nebo so zemou spája onen tajomný rebrík, ktorého spodok je pevne zapustený do zeme a vrchol siaha k trónu Večného. Po tomto žiarivom rebríku neustále zostupujú a vystupujú anjeli a nebeskému Otcovi prinášajú prosby stiesnených, skúšaných pozemšťanov; z neba potom prinášajú ľuďom požehnanie a nádej, povzbudenie a pomoc. (SA 91.95; AA 146.151–153)

Pane, ďakujeme, že si nám tak blízko.