Na toto si však upriamim srdce a na toto budem čakať: na prejavy Hospodinovej milosti, že neprestávajú, že sa nekončia dôkazy jeho zľutovania. Každé ráno sú nové, nesmierna je tvoja vernosť. „Môj podiel je Hospodin,“ vraví moja duša, „preto budem čakať na neho.“ Dobrý je Hospodin voči tým, čo v neho dúfajú, voči duši, ktorá ho hľadá. Dobré je v tichosti čakať na Hospodinovu pomoc.

Nár 3,21–26

Môžeme nájsť v knihe Náreky nejaké povzbudenie? Už samotný názov to vylučuje. A predsa tam je. Autor nás povzbudzuje tým, že nám pripomína, na čo máme upriamiť svoju pozornosť, aby sme znovu získali nádej – nádej v čase obáv prameniacich z beznádeje; nádej, ktorú tak veľmi potrebujeme ako východisko v mnohých osobných životných zápasoch.

Mali by sme si pripomínať Božie trvalé milosrdenstvo, jeho nikdy nekončiace zľutovanie, jeho nekonečnú, nevyčerpateľnú, bezodnú vernosť, jeho dobrotu voči tým, ktorí v neho vkladajú svoju nádej a berú vážne jeho vôľu. Keď si to uvedomíme, potom je nemožné, aby sme v živote nemali nádej, ktorá pramení z dôvery v takého Boha.

Autor pokračuje, že práve preto, že má takého nebeského Otca, na neho čaká. Spolu s autorom som presvedčený, že to najlepšie, čo môžeme v akejkoľvek životnej situácii urobiť, je trpezlivo čakať na záchranu a vyslobodenie, ktoré prídu od Boha.

Pane, ďakujeme ti, že nám pripomínaš, aký si. Prosíme o trpezlivosť a miernosť, keď niekedy musíme čakať na tvoj zásah.