Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta hodila dve drobné mince, a povedal: „Veru, hovorím vám, táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci. Lebo oni vhodili dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe vhodila všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“

Lukáš 21,2–4

Včera sme pozorovali bohatých ľudí, ktorí prinášali svoje dary do chrámu veľmi okázalým spôsobom. Lichotilo im, keď videli obdiv a uznanie v očiach ostatných. Preto svoje dary prinášali v čase, keď bolo v chráme najviac ľudí.

V zástupe sa nachádzala aj žena, ktorá zjavne nepatrila k bohatým. Jej jednoduché oblečenie prezrádzalo, k akej vrstve patrí. Do chrámu priniesla svoj dar, ktorý sa však nedal porovnať s tými, aké dávali ostatní. Preto čaká, kým bude pri chrámovej pokladnici menej ľudí.

Keď si myslela, že ju nikto nevidí, podišla bližšie. Dve mince, ktoré vhodila dnu, slabo zacinkali. Bohatí by sa po takéto drobné ani nenamáhali zohnúť. Vdova sa hanbila, že má tak málo, preto bola rada, že si ju nikto nevšimol.

Ale Ježiš ju videl. Vedel, že dala všetko, čo mala, pretože dôverovala Bohu. Svojím skromným darom hovorí: „Bože, teraz môj život závisí od teba! Ak sa o mňa nepostaráš, zomriem od hladu aj so svojimi deťmi.“

Dve mince ju nemohli zachrániť. Na ďalší deň mohla zomrieť od hladu. Svoj život vložila do rúk Stvoriteľa a On jej dal jasne najavo, že sa nemusí hanbiť. V budúcnosti sa o ňu postará. Boh si cenil jej dar oveľa viac ako peniaze tých, ktorí sa pri pokladnici len vystatovali svojou nezávislosťou.