Vyzliekli ho a obliekli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a nasadili mu ju na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu:

„Buď pozdravený, kráľ Židov!“ Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave.

Mat 27,28.29

Keď členovia veľrady Ježiša odsúdili, prišli k Pilátovi, aby ich rozsudok potvrdil a vykonal. Pilát sa letmo pozrel na Ježišových žalobcov a potom sa uprene zahľadel na Ježiša. Videl už všelijakých zločincov, ale … v Ježišovej tvári nevidel ani náznak viny, strachu, vyzývavosti či vzdoru. Videl v ňom niečo, čo mu nedovoľovalo vyniesť rozsudok smrti bez výsluchu. Ježiš bol pokojný a mlčal, ale jeho mlčanie bolo výrečné.

Boží Syn tu stál v posmešnom rúchu a s tŕňovou korunou na hlave. Na jeho obnaženom chrbte boli stopy krutých šľahov a z otvorených rán pomaly vytekala krv. Jeho skrvavená tvár svedčila o krajnom vyčerpaní a bolesti, no nikdy sa nezdala byť krajšia ako teraz. Nepriatelia nemohli zničiť Spasiteľov výraz tváre. V jeho správaní bola sila a dôstojnosť. Ako krutosť znížila Kristových mučiteľov pod ľudskú úroveň, tak tichosť a trpezlivosť vyvýšila Ježiša nad ľudskú úroveň.

Židia pri pohľade na zbitého Božieho Baránka volali: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Ten strašný krik vystúpil k Božiemu trónu. Súd, ktorý vyriekli nad sebou, bol zapísaný v nebi. Ich prosba bola vypočutá. Krv Božieho Syna stala sa ich deťom i vnukom trvalou kliatbou. (TV 506–519; DA 723–740)

Pane, rozmýšľam, čo vyjadruje moja tvár. Nech je, prosím, svedectvom o spojení s Tebou.