Keď Mojžiš dospel, vo viere odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej si zvolil trpieť s Božím ľudom, než mať dočasné potešenie z hriechu, a Kristovu potupu pokladal za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta.

Heb 11,24–26

Mojžiš dostal na faraónovom dvore dôkladnú občiansku i vojenskú výchovu. Pre svoje schopnosti bol obľúbeným veliteľom egyptského vojska a všeobecne bol pokladaný za pozoruhodného človeka. Mojžiš mal všetky predpoklady na to, aby prevzal mocenské žezlo. Ako dejepisec, básnik, filozof, vojvodca a zákonodarca nemal rovného.

Boží poslovia poučili starších izraelských predstaviteľov, že čas ich vyslobodenia sa blíži a že vodcovské poslanie Boh zveril Mojžišovi. Upozornili aj Mojžiša, že Pán si ho vyvolil na to, aby Boží ľud vyviedol z otroctva.

Mojžiš zostal na egyptskom dvore do štyridsiatich rokov svojho života. Dosiaľ však nebol pripravený na svoje veľké poslanie. Podobne ako Abrahám či Jákob aj Mojžiš musel prejsť skúškou viery, aby si zvykol nespoliehať sa na ľudskú silu či rozum.

Človek obvykle nemá rád dlhé obdobie lopoty a neistôt, pretože to pokladá za veľkú stratu času. Večná Múdrosť však vyvoleného vodcu svojho ľudu povolala na celých štyridsať rokov k obyčajnej pastierskej práci. Mojžiš sa musel naučiť obetavo dbať o zverené stádo, ak mal byť súcitným a zhovievavým pastierom Izraela. Také skúsenosti nemožno získať nijakou inou výchovou či vzdelaním. (PP 179–181; PP 244–248)

Veľký Bože, vo svojej múdrosti riadiš dejiny národov i život jednotlivcov. Ďakujeme, že Ti môžeme dôverovať a spoliehať sa na Teba.