Ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud nebude navždy zahanbený.

Joel 2,27

V živote spoločnosti i jednotlivca môžu nastať chvíle, keď sa nedarí. Prorok Joel opísal takúto situáciu slovami: „Vinič vyschol, figovník zvädol, granátovník, palma, jabloň a všetky stromy na poli povysychali. Veď povysychalo to, z čoho ľudia mávali radosť.“ (1,12) Nemusí sa to týkať len obživy, keď je ohrozený náš fyzický život. Môže sa to týkať aj duševnej, duchovnej a sociálnej oblasti. Čo s tým? Rezignovať? Zmieriť sa s tým? Zalamovať nad tým rukami? Nadávať a hnevať sa?

Prorok Joel pokračuje. „Vyhláste posvätný pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie, volajte o pomoc k Hospodinovi…“ A ak ste odišli od Boha, vráťte sa k nemu. (1,14.19; 2,13) Rozdeľme si tento text do niekoľkých bodov: (1) Niečo sa stalo. (2) Čo treba urobiť. (3) Ako to dopadne?

„Hospodin sa zľutuje nad svojím ľudom.“ (2,18) „Neboj sa, zem, lebo Hospodin vykoná veľké veci.“ (2,21) „Tešte sa z Hospodina, svojho Boha.“ (2,23) „Môj ľud nebude navždy zahanbený.“ (2,27) „Každý, kto bude vzývať jeho meno, bude zachránený.“ (3,5)

To, čo platilo v čase proroka Joela, platí aj dnes. Rovnako ako vtedy, aj dnes prichádzajú do nášho života ťažké chvíle. Dôvod a prejavy môžu byť rôzne – od zúfalého boja až po rezignáciu s tým, že nič vlastne nemá zmysel. Ako za Joela, aj dnes existuje spôsob, ako to vyriešiť – spolupráca s Bohom. Máme k nemu volať, využiť dar spoločenstva Božieho ľudu, vyhlásiť pôst ako prejav pokory a odovzdania sa do Božej vôle. Nebeský Otec, ktorý je milostivý, odpúšťajúci a nanajvýš milosrdný, zasiahne. (2,13) Ako? Nevieme! Isté však je, že jeho ľud nebude naveky zahanbený.