Hospodin ich predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou.

2Moj 13,21

Izraelský národ vyšiel z egyptského otroctva a smeroval do zasľúbenej krajiny. Boh bol s nimi. Ukazoval im cestu a osvetľoval im ju, aby mohli putovať dňom i nocou.

Aj v súčasnosti je Boží ľud na ceste do zasľúbenej krajiny. Putuje dňom i nocou. Možno prežíva niečo podobné, čo prežíval staroveký Izrael – obavy, strach, nepriateľstvo, nepochopenie… Ale Hospodin ich viedol a oni ho nasledovali. Preto boli v bezpečí a mohli putovať dňom i nocou. Noc by sme mohli chápať aj v prenesenom význame – tmu predstavovalo ohrozenie vonkajším alebo vnútorným nepriateľom.

Toto uistenie platí aj pre nás na našej ceste do Božieho kráľovstva. Putujeme „vo dne“, keď je všetko jasné, zrozumiteľné, plné nádeje, keď sa veci daria a my cítime Božiu priazeň. Ale môžu prísť chvíle, keď pôjdeme „v noci“. Stále však máme istotu, že Boh ide pred nami, či je deň alebo noc. Ak prežívame „noc plnú strachu a obáv“, on nám svieti svojím zasľúbením a nádejou. Ak prechádzame „nocou nepochopenia“, on nám rozumie. Keď sa okolo nás stmieva kvôli nepriateľstvu, on zostáva naším priateľom. Ak na naše svedomie dolieha temnota, on je vždy ochotný odpustiť nám. Ďakujeme za to, Pane.