Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do krajiny, v ktorej sa mali usídliť. Jedávali mannu, kým neprišli k hraniciam Kanaánu.

2Moj 16,35

Boh nezabudol na potreby Izraelcov. Mojžiš ubezpečil Izraelcov, že o ich potreby bude postarané. Po západe slnka sa k táboru zlietli kŕdle prepelíc, ktoré poskytli všetkým dostatok potravy. Ráno bolo na zemi čosi „zrnité, drobné ako inovat“. Ľud zbieral mannu a videl, že jej je dosť pre všetkých. Chutila ako koláč s medom. Podľa pokynu mali denne na každého nazbierať jeden ómer. Nič z toho nemalo zostať do ďalšieho dňa. Kto sa chcel zásobiť, zistil, že manna sa skazila. V šiesty deň nazbierali dvojnásobné množstvo manny: Dva ómery na jedného.

Izraelci boli počas svojho dlhého pobytu na púšti každý deň svedkami trojitého zázraku, ktorý im mal pripomínať posvätnosť soboty: v šiesty deň napadlo dvojnásobné množstvo manny, v siedmy deň manna nepadala, a množstvo manny potrebnej na sobotu sa neskazilo, zatiaľ čo uschovaná v iný deň sa nasledujúceho dňa jesť už nedala.

Izraelci jedli mannu štyridsať rokov. Toto obdivuhodné opatrenie im štyridsať rokov dennodenne pripomínalo Božiu trvalú lásku a ustavičnú starostlivosť. (PP 214.215; PP 294–297)

Láskavý Pane, pomôž nám vidieť zázraky, ktoré každý deň konáš v našom živote.