Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ Marek 10,26.27

Ježiš tu hovorí o bohatstve ako o nebezpečenstve pre naše spasenie. „Bohatstvom“ môže byť čokoľvek, čo nám bráni v skutočnom priblížení sa k Bohu a prijatí ponúkaného spasenia. Ježiš varuje pred spoliehaním sa na vonkajšie zaopatrenie, nech už je ním čokoľvek.
Záchrana človeka je možná len vtedy, ak človek uzná svoje hranice, prestane si robiť ilúzie o tom, čo zmôže, a ak začne zdroj sily a nádeje hľadať mimo seba. A to v Bohu.
Keď si uvedomíme svoju nemohúcnosť a neschopnosť, môžeme prepadnúť bezradnému zdeseniu. No Ježiš hovorí, že uvedomiť si svoju bezmocnosť je dobre. Netreba prepadať zdeseniu. Ľudské uznanie svojich možností alebo skôr svojej nemohúcnosti umožní, aby sa prejavili nevyčerpateľné možnosti Božej lásky a milosti. Až keď prežívam oprávnenú bezradnosť, čo sa spasenia týka, Ježiš ma môže pozvať k sebe a môže začať konať.
Do Božieho kráľovstva sa nedostávame svojím pričinením alebo kvôli zásadám, na ktorých lipneme, ale vďaka Božiemu pričineniu a tomu, že lipneme na Bohu.
Ak máme dojem, že nezvládneme konať Božiu vôľu, že si nezaslúžime…, že nám nie je pomoci…, že…, potom vedzme, že u Boha je všetko možné.

Pane, môžem len ďakovať, že to tak je.

Jan Dymáček