Nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo len jeden z týchto maličkých.

Mat 18,14

Táto pasáž začína otázkou učeníkov, kto je najväčší v nebeskom kráľovstve. (v. 1) Nebudem komentovať pohnútky, ktoré k tomu učeníkov viedli. V prvom rade tu ide o Ježišovu odpoveď. Ježiš sa poníži a pokorí a v tomto zmysle bude ako dieťa. (v. 4) Potom pokračuje: „Kto by prijal takého človeka, ako by prijal mňa (v. 5), kto by takého človeka zviedol k hriechu, bolo by preňho lepšie, keby sa ponoril do morských hlbín. (v. 6) A dávajte si pozor, aby ste nepohrdli ani jediným takým človekom.“ (v. 10)

Ježiš nás vedie k tomu, aby sme boli ako deti, ktoré dôverujú svojim rodičom, aby sme milovali Boha, boli bezúhonní, čestní a pravdiví ako dieťa. Možno sa tým v očiach iných ľudí stáva „maličkým“ – teda niekým, kto bude vnímaný ako nevýrazný, možno trochu naivný, slabý, nesamostatný.

Ježiš nás vedie k tomu, aby sme dôverovali Bohu a uvedomovali si, že sme od neho závislí. Máme byť čestní, úprimní a pravdovravní. Beda, ak niekto takýmto človekom pohŕda alebo mu ubližuje. Prečo? Pretože „nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo len jeden z týchto maličkých“.

Boh meria hodnotu človeka inými meradlami, než akými ju meria dnešný svet. Bohu ide o to, aby boli spasení všetci, aj tí „maličkí“, ktorí sú hendikepovaní napríklad chorobou, vekom, obdarovaním… Ďakujeme, Pane, za tento tvoj postoj.