Kedykoľvek im Hospodin ustanovil sudcu, Hospodin bol s ním, a kým sudca žil, vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov. Hospodin sa totiž zľutovával nad nimi…

Sud 2,18

Hospodin vyslobodzoval Izraelitov z rúk nepriateľov – známa skutočnosť, o ktorej v Starej zmluve často čítame. Áno, Boh je Vysloboditeľ a Vykupiteľ. Boh je milosrdný, je láska a obdarúva nás svojou milosťou. Sme si toho vedomí, vážime si to a sme mu za to vďační. Chcem však zdôrazniť pohnútku, ktorá vedie Boha k tomu, aby to robil – „zľutovával sa nad nimi“.

Pozrime sa na to z čisto ľudského pohľadu. Ak niekoho vyslobodím, okrem šľachetných pohnútok ma môžu k tomuto činu motivovať aj sebecké pohnútky, napríklad že chcem ukázať svoje schopnosti a sily. K milosrdnému konaniu ma môže viesť okrem pozitívnej aj negatívna pohnútka. Napríklad to, že sa mi to jedného dňa vráti. A udeliť niekomu milosť, ako to robí napríklad prezident republiky, môže byť motivované napríklad známosťou, momentálnym osobným rozpoložením atď. Ale súcit a zľutovanie? Slovo súcit označuje stav, v ktorom človek súcití s druhým človekom, s jeho trápením a bolesťou. Tomuto postoju sotva možno priradiť nejakú negatívnu motiváciu. Je to čisto pozitívny postoj.

Pán Boh má s nami súcit. Jeho milosť, láska, vyslobodenie a milosrdenstvo vyvierajú z čisto pozitívnych pohnútok. Ako ľudia máme tendenciu vidieť za všetkým niečo nekalé, ale posunúť súcit do negatívnej roviny sa jednoducho nedá. Súcit je len pozitívny. O tom nás presviedča aj Božie slovo.

Pane, ďakujeme za súcit, ktorý máš s nami a ktorý priviedol tvojho Syna na kríž. Ďakujem za hlboký vzťah, ktorý k nám máš.