Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Skrze neho sme vierou získali aj prístup k milosti, v ktorej zostávame.

Rim 5,1.2

Cirkevný zbor v Ríme už existoval. V snahe pripraviť si pracovné prostredie medzi bratmi, z ktorých mnohých ešte nepoznal, poslal veriacim list.

Vo svojom liste do Ríma Pavol vyložil veriacim slávne zásady evanjelia. Objasnil v ňom svoje stanovisko k otázkam, ktoré znepokojovali zbory zo Židov, aj z pohanov. Ukázal, že nádeje a zasľúbenia, ktoré boli kedysi určené predovšetkým Židom, teraz sú ponúknuté aj pohanom. Veľmi jasne a presvedčivo predstavil učenie o ospravedlnení na základe viery v Krista. Dúfal, že obsah listu, určený kresťanom v Ríme, pomôže aj iným zborom. Netušil, aký ďalekosiahly vplyv budú mať jeho slová. Vo všetkých ďalších stáročiach žiarila slávna pravda o ospravedlnení vierou ako svetlo majáka a kajúcnym hriešnikom ukazovala cestu života. Práve toto svetlo rozohnalo duchovnú tmu, čo zahaľovala Lutherovu myseľ, a zjavilo mu moc Kristovej krvi, ktorá človeka očisťuje od hriechu. To isté svetlo vedie tisíce hriešnikov k pravému Zdroju odpustenia a pokoja. Za list adresovaný veriacim v Ríme má byť Bohu vďačný každý kresťan.

Okrem iného v ňom Pavol otvorene napísal, akú tieseň cítil kvôli Židom. Aj keď Izrael Božieho Syna zavrhol, Boh nezavrhol Izrael. (SA 224.225; AA 372–375)

Veľký Bože, ďakujem za List Rimanom a pravdu o ospravedlnení vierou, ktorá nám dáva veľkú nádej.