Nespomínajte predchádzajúce veci a o dávnych nerozmýšľajte. Ja, ja som ten, čo zotiera tvoje previnenia kvôli sebe a nespomeniem si na tvoje hriechy.

Iz 43,18.25

„Nespomínajte predchádzajúce veci…“ Je to zvláštne, pretože na iných miestach nám Biblia pripomína, aby sme na minulosť nezabúdali, aby sme sa z nej poučili a aby otcovia pripomínali svojim synom dávne Božie skutky. To, na čo myslí Izaiáš, je minulosť izraelského národa. Pretože sa odvrátil od Boha, musel odísť do babylonského zajatia. Tam sa mohlo veľmi ľahko stať, že sa ľud prikloní k cudzím bohom, pretože sa mu javili ako víťazní bohovia. Žiaľ, tak sa aj stalo. Izraelský ľud si nezaslúžil Božiu priazeň. Ich odpadnutie od Hospodina bolo zrejmé – pred babylonským zajatím, aj v Babylone. Ale tým, ktorí sa znovu rozhodli odovzdať Bohu, Hospodin hovorí, aby zabudli na svoju zlú minulosť, aby si ju nepripomínali a nemysleli na ňu. Boh ich hriechy vymazal a už si na ne nepamätá. Jednu vec si však mali uvedomiť – Boh ich hriechy nevymazal preto, že by už boli dobrí, ale kvôli sebe. Bolo to jeho zvrchované rozhodnutie.

Koľkokrát sme sa voči nášmu nebeskému Otcovi previnili! Koľkokrát sme to či ono oľutovali, a predsa sa k tomu vrátili! Spomínam si na jednu ženu, s ktorou sme študovali Bibliu a ktorá pri každej návšteve opakovala, že je taká hriešna, že Boh jej nemôže odpustiť. Aj keď chcela ísť k Bohu, stále sa vracala k svojej minulosti. Boh nám hovorí: „Nezaoberaj sa tým a už na to nemysli. Kvôli sebe som ti všetko odpustil.“

Pane, ďakujeme za tvoju ochotu vymazať našu minulosť a postaviť nás na štartovaciu čiaru nášho nového života s tebou.