Preto takto hovorí Pán, Hospodin: „Hľa, ja položím kameň na Sione, kameň osvedčený, uholný, vzácny, pevne založený. Kto uverí, nebude bezradný.“

Iz 28,17

Pre veriaceho čitateľa nie je ťažké pochopiť, že je to proroctvo o Ježišovi Kristovi. Autor knihy Skutky apoštolov jasne hovorí, že Ježiš je ten „kameň… a stal sa uholným kameňom“. (4,11) Je dôležité uvedomiť si kontext, v ktorom Izaiáš vyslovil tieto slová.

Nachádzame sa v dobe, keď Judsko ohrozuje Asýrska ríša, ktorá chce vojensky dobyť jeho územie. Kráľ pochopiteľne hľadá východisko z tejto zložitej situácie. Menej pochopiteľné je, že hľadá pomoc u susedných mocností, konkrétne v Egypte. Akoby to nestačilo, uzavrie zmluvu so smrťou. „Všetko zlé pominie a nás to nezasiahne,“ chválil sa. (v. 14) Mysleli si, že sa dostatočne zabezpečili proti nebezpečenstvu, ktoré im hrozilo. Boh na to zareagoval slovami, ktoré sme čítali v úvodnom texte: „Hľa, ja položím kameň na Sione, kameň osvedčený, uholný, vzácny, pevne založený. Kto uverí, nebude bezradný.“ Preklad Jeruzalemskej Biblie uvádza: „Kto na neho spolieha, nebude otrasený.“ Mohli by sme to chápať aj tak, že ten, kto verí, nemusí sa znepokojovať. (G. I. Vlková, Izaiáš, Kalich 2014)

Ak hľadáme pomoc, istotu a záruku budúcnosti, nehľadajme ju tam, kde nie je. A je jedno, čo znamená „tam, kde nie je“ – či známosti, peniaze, presvedčenie, že nejako to prejde, alebo niečo iné. Božie slovo jasne hovorí, že ten, kto verí, nemusí sa trápiť, nemusí sa znepokojovať, nemusí byť bezradný, nemusí uzatvárať pochybné dohody s kýmkoľvek.

Pane, ďakujeme ti, že na pomyselnom druhom konci našej často slabej viery si ty – osvedčený, uholný, vzácny a pevne založený kameň.