Ježiš im dôrazne prikázal, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.

Mar 5,43

Úžasný príbeh. Ježiša požiadali, aby okamžite prišiel k dcére predstaveného synagógy, pretože zomiera. A on šiel. Cestou však musel vyriešiť ešte jeden prípad – dotkla sa ho žena, ktorá tiež chcela byť uzdravená. Ježiš prichádza do domu predstaveného synagógy, až keď je dievča už mŕtve. Vidí to nielen rodina, ale aj veľký zástup. Ľudia sa vysmievajú Ježišovi, ktorý hovorí, že dievča len spí. Vstúpi do miestnosti a prebudí dievča zo smrti. Všetkých sa zmocní údiv a sú zdesení. Potom Ježiš vysloví slová zaznamenané v úvodnom texte.

Keď si čitateľ prečíta tieto slová, čuduje sa, prečo Ježiš „dôrazne prikázal“, aby sa to nikto nedozvedel. Zaujala ma aj druhá časť tohto verša: „… a povedal, aby dali dievčaťu jesť.“ Po tom všetkom, čo sa stalo, po tom, čo Ježiš prejavil svoju úžasnú moc a všetci ľudia boli ohromení až zdesení, si Ježiš spomenie na takú maličkosť, že dievča sa má najesť. Tomu sa hovorí, že pamätal na každý detail. S takouto starostlivosťou sa nestretávame prvýkrát. Keď Ježiš nasýtil zástup, upozornil učeníkov, aby si ľudia posadali do trávy. Bolo to potrebné? Ježiš chcel, aby sa cítili dobre a dosýta sa nejedli. Pamätal na všetky ich potreby. Teraz reagoval na prosbu otca dievčaťa a ochotne prišiel. Cestou uzdravil ženu a povzbudil otca dievčaťa, ktoré medzitým už zomrelo. Dievčatko vzkriesil z mŕtvych… Azda to nestačí? A predsa im pripomenul, aby mu dali najesť.

Ježiš sa rovnako stará o každého z nás. Pamätá na každý detail. Možno to tak nevnímame, možno to nedokážeme oceniť, ale je to tak. Sme za to veľmi vďační, Pane.