Kiežby ma niekto počúval!

Jób 31,35

Jób bol osobne vtiahnutý do vesmírneho konfliktu. Prežíval nesmierne utrpenie. Všetko znášal v dôvere a spoliehaní sa na Boha. Priatelia sa snažili presvedčiť ho, že príčinou tohto trápenia musí byť on sám. Hádal sa s nimi, bránil sa a nakoniec hodnotil svoj život. Čo som urobil zle? Veď som pomáhal núdznym, nenechal som sa zviesť do hriechu, neupieral som právo sluhom… A potom nasleduje jeho výkrik: „Kiežby sa našiel niekto, kto by ma vypočul v mojom zármutku, kto by ma vypočul v mojej obrane!“

Prvé slovo „kiežby“ dokazuje, že ide o veľkú túžbu. Jób túži mať niekoho, kto by ho v tejto ťažkej situácii pochopil. Bol si istý tým, že hovorí pravdu. Ak sa nenašiel nikto, kto by bol ochotný vypočuť ho, pochopiť a potvrdiť jeho výpoveď o sebe samom, jeho istota mu veľmi nepomohla.

Koľkokrát sme aj my boli v podobnej situácii! Chceli sme mať niekoho, kto by s nami súcitil, kto by nás vypočul, pochopil a pomohol nám. Áno, máme okolo seba svojich blízkych, priateľov, spolupracovníkov, veriacich kresťanov, a predsa nás nikto nemusí chápať. Potom zostane človeku len túžba vyjadrená slovami: „Kiežby som mal niekoho…“ To, že niekoho máme, je pre nás úžasný dar. Máme nášho nebeského Otca. „Pozri, Hospodinova ruka nie je taká krátka, aby nemohla zachraňovať, a jeho ucho nie je také nedoslýchavé, žeby nepočulo.“ (Iz 59,1) A to platí v každej situácii, v každom čase a pre každého človeka.

Náš nebeský Otče, ďakujeme ti, že vždy máme niekoho, kto nás počúva. Ak to nie sú ľudia v našom okolí, tak si to ty, kto nás vždy počuje a rozumie nám.