Jeho matka uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci.

Luk 2,51

Mária dlho nechápala Kristovo poslanie. Očakávala, že Mesiáš bude vládnuť na Dávidovom tróne. Musí uplynúť mnoho rokov, kým to pochopí. V slovách, že jej „vlastnú dušu prenikne meč“, Boh vo svojej milosti dal Ježišovej matke tušiť úzkosť, ktorú o neho začala mať…

Ježišova matka podopieraná milovaným učeníkom Jánom šla za svojím synom na Golgotu. Videla ho vysileného pod bremenom kríža. Rada by mu bola podoprela ranenú hlavu a umyla čelo, ktoré kedysi odpočívalo na jej hrudi. Nebola jej však dovolená ani táto smútočná výsada. Spolu s učeníkmi ešte stále dúfala, že Ježiš prejaví svoju moc a vyslobodí sa z rúk svojich nepriateľov. Opätovne klesala na mysli, keď si spomenula, ako to všetko predpovedal. Keď zločincov priviazali na kríž, hľadela v bolestnom a napätom očakávaní. Nechá sa ukrižovať aj ten, ktorý kriesil mŕtvych? Dovolí Boží Syn, aby bol takto kruto zabitý? Musí byť svedkom jeho potupenia a utrpenia bez toho, aby mu v jeho mukách mohla nejako pomôcť? Videla jeho ruky rozpäté na kríži, pripravené kladivo a klince. Keď mu prebíjali ruky, vyľakaní učeníci odnášajú Ježišovu omdlievajúcu matku z tejto hroznej scény. (TV 30.522; DA 56.743)

Pane Ježišu, ďakujeme za obeť, ktorú si za nás priniesol. Ďakujeme, že si za nás zomrel.