Zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. „Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ženy ukameňovať. Čo teda povieš ty?“ „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!“ Ježiš sa jej opýtal: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Odpovedala: „Nikto, Pane!“ Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!“

Ján 8,3.5.7.10.11

Žena hriešnica – tak ju zvyčajne nazývame. Priviedli ju k Ježišovi, aby bola potrestaná podľa zákona. Previnila sa (nie sama) a mala niesť dôsledky. Je to logické, lebo zákon hovorí to a to a spravodlivosť vyžaduje svoje. Ľudia mali jasno. Ježiš to však videl inak. Ježiš videl v tejto žene, akokoľvek hriešnej, ľudskú bytosť. Ľudia v nej videli len zlo, hriech, porušenie mravných noriem. Ježiš v nej videl kandidátku neba. Nezakrýva jej hriech. Odpúšťa a dáva novú šancu. Prijíma ju ako svoje dieťa. „Neboj sa, ja ťa neodsudzujem. Stále máš možnosť prijať moje odpustenie.“

Koľkokrát sa považujeme za veľmi hriešnych a duchovne nedostatočných! Ježiš nás vidí inak. Svoje prvé blahoslavenstvo adresuje práve „chudobným v duchu“. Im patrí nebeské kráľovstvo. Nie „bezhriešnym“, ale tým, ktorí si uvedomujú svoju duchovnú nedostatočnosť. „… Prišiel k nemu stotník a prosil ho: ,Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a hrozne sa trápi.‘ Ježiš mu odpovedal: ,Prídem a uzdravím ho.‘ Stotník mu na to povedal: ,Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu…‘“ (Mat 8,5–8) „Nie som hoden. Som hriešny, slabý, dokonca som na strane tvojich nepriateľov. Nie som toho hoden.“ Ako to vidí Ježiš? „U nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.“ (v. 10)

Som nesmierne rád, že Ježiš vidí veci inak. Je to veľké povzbudenie pre všetkých, ktorí sa považujú za duchovne nedostatočných, slabých a hriešnych.