Keď sa približoval k úpätiu Olivového vrchu, začal celý zástup učeníkov mocným hlasom radostne chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli. Volali: „Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom!“

Luk 19,37.38

Kristov slávnostný príchod do Jeruzalema sa konal prvého dňa týždňa. Pred príchodom do Jeruzalema poslal Ježiš dvoch svojich učeníkov, aby mu priviedli oslicu aj s osliatkom. Ježiš dosiaľ vždy chodil pešky a učeníci sa spočiatku divili, že sa rozhodol pre tento spôsob. Potešila ich nádej, že hodlá ísť do Jeruzalema, aby sa predstavil ako kráľ. Dosiaľ taký prejav nikdy neprijal, lebo by ho to priviedlo na kríž. Teraz to však bol jeho zámer verejne sa predstaviť ako Vykupiteľ. Chcel obrátiť pozornosť na obeť, ktorá mala korunovať jeho poslanie. Bolo treba, aby oči všetkých hľadeli na neho.

V rozjasanom sprievode boli zajatci, ktorých vytrhol zo satanovej moci. V čele šiel slepec, ktorému vrátil zrak. Najhlasnejšie kričali tí, ktorým vrátil reč. Ľudia, kedysi chromí, prekypovali radosťou. Vdovy a siroty velebili Ježišovo meno za skutky milosrdenstva. Malomocní, ktorých vyliečil, prestierali na cestu svoje čisté rúcha. V zástupe boli aj tí, ktorých jeho hlas prebudil zo spánku smrti. Lazár sa teraz tešil plnej mužnej sile a viedol Spasiteľovo osliatko.

Kým sa ľud v Jeruzaleme schádzal k veľkonočnej slávnosti, on, skutočný Boží Baránok, prichádzal ako dobrovoľná obeť. (TV 394–396; DA 569–572)

Pane Ježišu, aj my by sme sa radi pridali k sprievodu, ktorý Ťa sprevádzal ako Kráľa do Jeruzalema. Ďakujeme za všetko, čo si pre nás urobil.