Keď však Pilát uvidel, že už nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte silnie, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: „Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec!“ A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“

Mat 27 24.25

Kristus stál pred súdnym dvorom a počul urážky, ale neodpovedal jediným slovom. Celým svojím správaním svedčil o úplnej nevine. Stál tu nepohnuto v príboji rozzúrených vĺn. Mlčal, ale jeho mlčanie bolo výrečné.

Pilát obdivoval jeho správanie. Keď sa podíval na Ježiša a nevidel na ňom ani stopy po odvete, uvedomoval si, že nemôže byť taký nespravodlivý ako títo hluční kňazi.

„Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu,“ povedal. Po týchto Pilátových slovách sklamanie a zúrivosť kňazov a predstaviteľov ľudu nepoznali medze. Keď videli, že by Ježiš mohol byť prepustený, boli pripravení roztrhať ho na kusy. Pilát nechcel Ježiša odsúdiť, obával sa však zlomyseľnosti ľudu. Kristus by bol aj tak odsúdený na smrť, ale vina by nezostala na Pilátovi.

Pilát chcel Ježiša vyslobodiť. Videl však, že to nie je možné, ak si chce zachrániť svoje postavenie. Radšej sa rozhodol obetovať nevinný život než stratiť svoju svetskú moc. Radšej dal Krista ukrižovať, než aby ohrozil svoje postavenie.

Nakoniec predsa prišlo na to, čoho sa obával. Stal sa obeťou vlastnej váhavosti a nerozhodnosti. Krátko po ukrižovaní si sám siahol na život. (TV 509–518; DA 726–739)

Milosrdný Bože, aj my sme niekedy v podobnej situácii ako Judáš. Pomôž nám rozhodnúť sa správne.