Jeremiáš bol jedným z „veľkých“ prorokov Starej zmluvy. Žil približne v rokoch 645 až 587 pred n. l., teda v poslednej fáze judského kráľovstva a na začiatku babylonského zajatia.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si knihu Jeremiáš, najmä kapitoly 1,16–21, 32, 36–45.

Jeremiáš nemal ľahký život. Jeho krajina sa zmietala vo veľkej kríze. Za týchto okolností Boh povolal Jeremiáša do prorockej služby. Jeho posolstvo nie je populárne. Naopak, prináša mu veľa utrpenia.

Jeremiáša poznáme hlavne cez knihu Náreky (Plač Jeremiášov), v ktorej „narieka“ nad svojou situáciou, ale aj nad tým, v akej situácii sa nachádza jeho ľud, ktorý bol deportovaný do Babylonu. Vyjadruje bôľ nad všetkým nešťastím, ktoré Judsko postihlo. Všetko to znáša veľmi ťažko. V jeho druhom žalospeve čítame: „Pre slzy mi chabne zrak, moje vnútro je rozrušené, na zem sa vylieva moja pečeň…“ (Nár 2,11) Našťastie Jeremiáš sa nezasekol vo svojom smútku. Vyjadruje pevnú nádej, že Boh zasiahne: „Na toto si však upriamim srdce a na toto budem čakať: na prejavy Hospodinovej milosti, že neprestávajú, že sa nekončia dôkazy jeho zľutovania. Každé ráno sú nové, nesmierna je tvoja vernosť. ,Môj podiel je Hospodin,‘ vraví moja duša, ,preto budem čakať na neho.‘ Dobrý je Hospodin voči tým, čo v neho dúfajú, voči duši, ktorá ho hľadá. Dobré je v tichosti čakať na Hospodinovu pomoc.“ (Nár 3,22–26)

Všemohúci Bože, vieš o obrovských ťažkostiach, ktoré nás niekedy postihnú. Vieš aj to, že často rozmýšľame, prečo je na svete toľko utrpenia. Pomôž mi dnes, Otče, uvedomiť si, že existuje aj druhá strana mince. Ďakujem Ti za Tvoj súcit, ktorý cítim každý deň nanovo.