Nikto predsa neprišíva záplatu z novej látky na staré šaty. Veď taká výplň natrhne šaty a diera sa len zväčší.

Evanjelium podľa Matúša 9,16

Keď som bola malá, potrebovala som šaty, ale rodinný rozpočet bol trochu napätý. Moja mamička však bola veľmi kreatívna. Našla dva staršie kúsky oblečenia, ktoré už nikto nenosil, a dala sa do šitia. Vytvorila krásne červeno-biele šaty, ktoré si pamätám dodnes. Najskôr sa však uistila, či je vhodné k sebe oba materiály prišiť, či sa už zbehli a môžu sa rovnako natiahnuť, aby sa šaty pri praní neroztrhli.
Ježiš použil podobný príklad, aby vysvetlil nezlučiteľnosť nového evanjelia so starými vzorcami myslenia a dodržiavaním tradícií. Jánovi učeníci sa prišli Ježiša opýtať, prečo sa jeho učeníci pravidelne rituálne nepostia, ako to robili oni a farizeji (Mt 9,14; farizeji sa postili dvakrát týždenne, pozri Lk 18,12). Ježiš na odpoveď využil metaforu ženícha (Ježiš) a svadobčanov (jeho učeníci), ktorí sa teraz radujú z jeho prítomnosti, ale budú mať príležitosť sa postiť, až im bude vzatý (Mt 9,15; to je v tomto evanjeliu prvá zmienka o budúcej, pre učeníkov náhlej a nečakanej Ježišovej smrti). Ježiš následne odhaľuje márnosť snahy prekrývať staré židovské tradície radosťou z evanjelia prinášajúcou nové posolstvo. Všetko v Písme muselo byť novo interpretované vo svetle Ježišovej identity a poslania. K vysvetleniu tejto nezlučiteľnosti Ježiš používa dva príklady: záplatu z novej látky, ktorá sa vytrhne, ak je prišitá na starý odev (v. 16), a uchovanie nového vína v starých mechoch (v. 17). Keď nové víno prechádza procesom kvasenia a rozpína sa, nové mechy sa rozťahujú spolu s ním. Staré, už stvrdnuté mechy namiesto toho popraskajú a víno sa vyleje. Kresťanstvo, ktoré vzniklo v rámci judaizmu, došlo na rázcestie a nakoniec sa stalo samostatným náboženstvom. Ježiš nenasledoval farizejskú tradíciu, ale navrhol novú cestu, ktorá prijímala neprijateľné. Evanjelium Ježiša Krista sa vyznačuje radosťou, všeobjímajúcou milosťou a prijatím! Pripojte sa k oslave!