Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš. Keď ho uvideli, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi. Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“

Mat 28,16–20

Sme na konci Matúšovho evanjelia. Ježiš vstal z mŕtvych, zjavil sa ženám i svojim učeníkom. Niektorí však pochybovali. Matúš nič neprikrášľuje. Neupravuje myslenie učeníkov tak, ako by sme si to predstavovali. Ukazuje nám, že často ani zázrak nedokáže presvedčiť. Zostáva len viera. Ale aj pochybovači patria do cirkvi. Boh nemá iný „materiál“. Aj to je pre nás dnes povzbudzujúce. Ani my nie sme dokonalí, váhame a niekedy aj pochybujeme. Ale stále sme Božie deti.

Potom Ježiš hovorí o svojej moci. Jasne dokazuje svoje božstvo. Je tu paralela s pokušením na púšti. Ježiš je vládcom sveta, pretože sa nikdy nesklonil pred satanom. Práve bezmocnosťou získal autoritu a moc. A učeníci dostávajú túto „moc bezmocných“. Boli poverení ťažkou úlohou. Jej náročnosť je však adekvátna Božej moci. Na celom svete sú ľudia, ktorí potrebujú Spasiteľa. Ježiš akoby hovoril: „Urobil som, čo bolo potrebné. Teraz ste na rade vy.“

Ježiš dal k tejto zodpovednej práci svojim učeníkom potrebnú silu. A dáva ju aj nám. Nie sme na to sami. Povzbudzujúce je jeho uistenie, že bude s nami vždy, až do konca sveta. Na začiatku Matúšovho evanjelia sme uistení, že Boh je s nami (1,23); na konci evanjelia čítame to isté. Ďakujeme, Pane, za túto istotu.