Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu, nezničím znova Efrajim, lebo ja som Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba, neprídem vo vzrušení hnevu.

Oz 11,9

Pri čítaní knihy proroka Ozeáša si nemôžeme nevšimnúť, že Izrael sa správa vierolomne (6,7), hovorí o Bohu lži (7,13), pohŕda tým, čo je dobré (8,3). A Boh ich neustále pozýva k sebe. Dokonca aj vtedy, keď ho vôbec nehľadajú. (7,10) Potom nasleduje pochopiteľná Božia reakcia: „Už im nepreukážem lásku (9,15), zavrhnem ich, lebo ma nepočúvali.“ (9,17)

Ale zrazu prichádza nepochopiteľná Božia reakcia: „Miloval som Izrael (11,1), nadľahčoval som im jarmo, živil som ich. (11,4) A hoci sa odmietajú ku mne vrátiť, ako by som sa ich mohol vzdať?“ (11,7.8) „Moja myseľ sa obracia proti mne a všetky moje pocity ľútosti sa rozpaľujú. Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu, lebo ja som Boh, a nie človek.“ (11,8.9) „Vráťte sa ku mne, lebo okrem mňa niet iného záchrancu.“ (12,7; 13,4)

Aj taký je Boh, v ktorého veríme a ktorého vyznávame. Veľmi sa mi páči nadpis 11. kapitoly: „Božia láska k hriešnemu ľudu je silnejšia ako hriech a mocnejšia ako hnev.“ Nie je to nádherné povzbudenie pre nás, ktorí sa stále potkýname a padáme, aby sme opäť vstali? Nikto z nás nie je bez hriechu. Všetci sme zhrešili a sme ďaleko od Božej slávy. (Rim 3,23) Preto nám môžu byť slová nášho nebeského Otca z knihy proroka Ozeáša každodenným povzbudením. Ďakujeme ti za to, Pane.