Potom som počul hlas Pána, ktorý povedal: „Koho mám poslať, kto ta pôjde?“ Povedal som: „Hľa, tu som, pošli mňa!“

Iz 6,8

Izaiáš bol v mladom veku a za ťažkých podmienok povolaný za proroka. Pohroma ohrozovala jeho krajinu. Prestupovaním Božieho zákona sa judský ľud pripravil o Božiu ochranu. Asýrske vojská boli prichystané zaútočiť na judské kráľovstvo. Na Božieho služobníka však najťažšie doliehala mravná skazenosť ľudu. Jeho úloha mu pripadala beznádejne ťažká.

Keď raz stál pod klenbou chrámu, zrazu ako by sa otvorili dvere a vnútorná opona chrámu sa zdvihla. Videl Hospodina sedieť na tróne… Hneď si uvedomil, že vo svojej ľudskej krehkosti a nehodnosti musí v Božej blízkosti zahynúť.

Pristúpil však k nemu jeden seraf a pripravil ho na veľkú službu. Živým uhlím z oltára sa dotkol jeho úst a povedal: „Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený.“ (Iz 6,7)

Čo na tom, že pozemské mocnosti sa chystali proti Judsku? Čo na tom, že Izaiáš musel čeliť protivenstvu a pri svojom poslaní narážal na odpor? Videl Kráľa, Hospodina zástupov a počul spev serafov. Spomienka na toto videnie ho sprevádzala po celý čas jeho dlhého a ťažkého poslania. (PS II. 249; 5T 749–754)

Svätý Bože, stretnutie s Tebou mení náš život. Ďakujeme, že si ochotný znížiť sa k nám a zjaviť nám svoju slávu.