Hospodin zmenil Jóbov údel…

Jób 42,10

Jób prežil v živote veľmi ťažké obdobie. Celú situáciu ešte viac sťažovalo to, že nechápal, prečo sa to stalo. Najprv zápasil vo viere so stratou svojich blízkych, majetku a zdravia. Neskôr bojoval o vieru samotnú. Jeho pomyselný výkrik: „Pane, prečo si dopustil, aby sa to stalo?“, je výkrik, ktorý sa ozýva z mnohých úst aj dnes. Dôvody môžu byť rôzne. Môžu za tým byť vonkajšie vplyvy alebo vnútorné rozpoloženie.

Nakoniec čítame, že Boh zmenil Jóbov údel k dobrému. Jób určite nemohol zabudnúť na stratu svojich blízkych – spomienky mu určite zostali. Všetci jeho známi sa ho po tom všetkom snažili utešiť (42,11) a Hospodin ho požehnal. To znamená, že mu daroval pokoj.

V rôznych obmenách môžeme prežívať to isté, čo Jób. Najprv sa stotožníme s jeho výrokom: „Či len dobré budeme prijímať od Boha a zlé nie?“ (2,10), neskôr bojujeme o svoju vieru a hádame sa s Bohom. Nezabudnime, že Boh zmenil Jóbov údel. Boh môže zmeniť aj náš údel, aj keď možno máme pocit – alebo dokonca istotu –, že je to nemožné. Boh môže zmeniť okolnosti, môže zmeniť postoj druhých ľudí k nám i náš postoj k iným ľuďom. Môže nás vyliečiť z choroby, môže nám vrátiť radosť zo spasenia.

Ale môže sa stať, že Boh sa rozhodne pre iné riešenie. Náš údel zmení iným spôsobom. Nezmení to, čo je okolo nás, nezmení situáciu, v ktorej sa nachádzame, ale zmení náš postoj. Dá nám pokoj do srdca a mysle, upokojí svedomie. Niečo podobné sa stalo učeníkom – Ježiš nezmenil situáciu, v ktorej sa nachádzali, ale dal im pokoj.

Pane, ďakujeme, že si ochotný zmeniť aj náš údel, nech to urobíš akýmkoľvek spôsobom. Ďakujeme, že nám dávaš pokoj, že si s nami a my môžeme byť v každej situácii s tebou.