Muži z Izraela navrhli Gideónovi: „Buď naším vládcom ty i tvoj syn a vnuk.“ Gideón im však odvetil: „Nebudem panovať nad vami a nebude panovať nad vami ani môj syn. Hospodin bude vládnuť nad vami.“

Sud 8,22.23

Gideón bol muž rozhodný a zásadový. Z vďačnosti za oslobodenie od Midjáncov ho Izraelci požiadali, aby sa im stal kráľom. Tento návrh bol priamym porušením zásad Božej vlády. Kráľom Izraela bol predsa Hospodin. Dosadiť človeka na trón by znamenalo poprieť Božiu vládu. To si Gideón uvedomoval. Jeho odpoveď svedčí o čestných a ušľachtilých pohnútkach: „Nebudem nad vami panovať. Hospodin bude panovať nad vami.“ (Sud 8,23)

Gideón sa však dopustil inej chyby, ktorá priviedla celý národ do nešťastia. Obdobie pokoja, ktoré nasleduje po veľkom boji, skrýva v sebe často väčšie nebezpečenstvo, než čas vojny. Namiesto toho, aby čakal na Boží pokyn, začal konať svojvoľne.

Keď dostal príkaz, aby obetoval na skale, kde sa mu zjavil anjel, usúdil z toho, že je povolaný za kňaza. Svojvoľne sa rozhodol, že vyhľadá vhodné miesto a zavedie bohoslužbu ako vo svätostánku. Zozbieral mnoho drahocenností a dal zhotoviť veľkňazský efód a náprsník. Tento čin zviedol Gideóna i celý Izrael na falošnú cestu. Mnohí začali opúšťať Hospodina a začali slúžiť modlám. Tak sa stalo, že ten istý muž, ktorý kedysi ľud z modlárstva vyviedol, nakoniec ho od Boha odviedol. (PP 417.418; PP 555.556)

Veľký Bože, ako často si neuvedomujeme nebezpečenstvo a padáme do hriechu. Prosím, zmiluj sa nad nami.