Keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som videnia od Boha… Jasne zaznelo slovo Hospodina kňazovi Ezechielovi, synovi Búziho, v Chaldejsku pri rieke Kebár. Tam nad ním spočinula Hospodinova ruka.

Ez 1,1–3

Ezechiel, smutný exilový prorok v zemi Chaldejcov, dostal videnie, z ktorého sa mohol poučiť o viere v mocného Boha Izraelcov. Premožený majestátnosťou tohto zjavu padol na tvár. Dostal príkaz vstať a počul slovo Hospodina. Potom prišlo varovné posolstvo pre Izrael.

Toto videnie dostal Ezechiel vtedy, keď jeho myseľ napĺňali pochmúrne predtuchy. Krajinu svojich otcov videl spustošenú. Mesto, kedysi plné ľudí, bolo prázdne. Zmĺkli v ňom hlasy chválospevov a radosti. Prorok sám sa cítil osamelo v cudzej krajine, kde zvrchovane vládla nespútaná ctižiadosť a divošská krutosť. To, čo videl a počul o ľudskej tyranii a zlobe, tiesnilo mu dušu, takže dňom i nocou trpko nariekal. Obdivuhodné symboly, ktoré videl na brehu rieky Kebár, mu však zjavovali vševládnu moc prevyšujúcu všetkých pozemských vládcov. Nad pyšnými a ukrutnými monarchami Asýrie a Babylonu trónil Boh milosrdenstva a pravdy. (PS II. 250; 5T 749–754)

Náš Boh a Pán, ďakujeme za uistenie, že Ty si zvrchovaný Vládca celého sveta i pozemských dejín.