Dvanásteho dňa prvého mesiaca sme sa pohli od rieky Ahavy a uberali sme sa do Jeruzalema. Ruka nášho Boha bola nad nami. On nás na ceste chránil pred nepriateľmi a zbojníkmi.

Ezd 8,31

Keď sa zajatie skončilo, niekoľkotisícový zástup sa pripravoval na odchod z Babylonu. Muži vzali so sebou svoje ženy a deti, majetok, ako aj vzácne veci určené pre chrám a bohoslužbu. Pred sebou mali dlhú niekoľkomesačnú cestu. Ezdráš si uvedomoval, že cestou ich nepriatelia môžu nielen prepadnúť, olúpiť, ale aj zabiť; no napriek tomu nepožiadal kráľa o ozbrojený sprievod, ktorý by ich chránil. „Pri rieke Ahave vyhlásil pôst, aby sme sa pokorili pred svojím Bohom a vyprosili si od neho šťastnú cestu pre seba, pre svoje deti i pre celý svoj majetok. Hanbil som sa totiž prosiť kráľa o vojsko a jazdu na našu ochranu pred nepriateľom na ceste. Veď sme vyhlásili kráľovi: ,Ruka nášho Boha vládne nad všetkými tými, čo ho vyhľadávajú na svoje dobro, ale jeho mohutný hnev zasahuje všetkých, čo ho opúšťajú.’“ (Ezd 8,21.22)

Ezdráš v tom videl príležitosť osláviť pred pohanmi Boha. Preto sa rozhodol bezvýhradne sa spoľahnúť na Boha. Nedá pohanom nijaký dôvod oslavovať silu človeka, lebo sláva patrí len Bohu. Sila sa nezískava bohatstvom, mocou, ani vplyvom tých, ktorí slúžia modlám, alebo Božou priazňou. Izraelci môžu byť ochránení jedine vernosťou Božiemu zákonu. (PK 324.325; PK 612–617)

Veľký Bože, prosím, pridaj nám viery, aby sme mali odvahu úplne sa spoľahnúť sa Teba.