Pravda, pokiaľ ide o môj život, neprikladám tomu nijakú cenu. Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoje poslanie a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: vydať svedectvo o evanjeliu Božej milosti.

Sk 20,24

Týmito slovami sa apoštol Pavol prihovára predstaviteľom kresťanskej cirkvi v Malej Ázii. Zhrnuje v nich poverenie, ktoré dostal od Ježiša – hlásať evanjelium o Božej milosti. Vieme, že slovo evanjelium znamená dobrá správa, radostná zvesť. Je to dobrá, radostná zvesť o Božej milosti.

Niekto môže namietať, že to nie je celé evanjelium. Že to nemôže byť nejaká lacná milosť, ktorú dostane každý bez toho, aby ju chcel alebo aby nejako zmenil svoj život. Potom by boli spasení aj tí, ktorí ju nechcú. Súhlasím, ale aj tak som nadšený z toho, ako pozitívne nazval Pavol toto poverenie. Nehovorí v prvom rade o Božom súde, o zatratení tých, ktorí Boha neprijímajú; nespomína, čo všetko človek musí alebo nesmie robiť. Hlása dobrú a radostnú správu o Božej milosti. Dobrá a pozitívna motivácia je najlepšia motivácia. Je hnacou silou pri rozhodovaní človeka. Rozhodnutie založené na takejto motivácii vydrží naozaj dlho. Napokon to potvrdzuje aj sám Pavol: „Teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má moc budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným.“ (Sk 20,32)

Ako predstavujeme Boha iným ľuďom? Ako si my sami predstavujeme nášho Pána? Aká motivácia je za naším vzťahom k nemu? Čo nás drží v blízkosti nášho nebeského Otca? Pane, ďakujeme za evanjelium o tvojej milosti, ktoré ponúkaš každému človeku.