Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on.

1Moj 3,6

Eva bola pri stvorení rovná Adamovi. Pri svojom mužovi bola v rajskom prostredí celkom šťastná. Keby boli Boha poslúchali a žili podľa príkazov jeho zákona lásky, mohli žiť večne vo vzájomnom súlade. Hriech však spôsobil rozkol a ich zväzok sa mohol udržať len za cenu, že jeden bude podriadený druhému. Muž však pričasto zneužíva takto získanú nadvládu; žene to strpčuje život a robí jej ho ťažkým jarmom.

Ako mnohé dnešné nespokojné Evy aj ona sa utešovala nádejou, že dosiahne vyššie postavenie, než aké jej určil Boh. V snahe povzniesť sa, klesla hlboko pod svoje pôvodné určenie. Podobný výsledok dosiahne každý, kto nechce radostne plniť svoje životné povinnosti podľa Božieho zámeru.

Život plný únavnej lopoty a starostí, ktorý mal byť odteraz údelom človeka, bol predsa len prejavom Božej lásky. Po páde do hriechu je ľudský život tvrdou školou, ktorá má brzdiť jeho hriešne túžby a vášne a v ktorej sa má rozvíjať schopnosť sebaovládania. To patrí k Božiemu veľkolepému plánu na povznesenie človeka zo záhuby a poníženia, do ktorej ho strhol hriech. (PP 36.37; PP 58–60)

Náš Stvoriteľ, veľmi často sa podobáme našej pramatke Eve. Ďakujeme, že to s nami nevzdávaš.