Hospodin znova, po tretí raz, zavolal na Samuela. Ten vstal, šiel k Elimu a povedal mu: „Tu som, veď si ma volal.“ Vtedy Eli pochopil, že chlapca volal Hospodin. Eli povedal Samuelovi: „Choď si ľahnúť, no ak by ťa zase volal, povedz: ‚Hovor, Hospodin, tvoj služobník počúva.’“

1Sam 3,8.9

Bremeno, ktorým Anna nechcela nikoho z ľudí zaťažiť, zverila Bohu. Vrúcne ho prosila, aby jej ako vzácny poklad daroval syna. Sľúbila, že ak sa jej prosba splní, svoje dieťa od narodenia zasvätí Bohu.

Keď si veľkňaz Eli Annu všimol, nazdával sa, že vypila viac vína. V snahe pokarhať ju, prísne ju oslovil: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi!“ Ohromená a bolestne dotknutá Anna celkom vľúdne odpovedala: „Nie, pane môj, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Vylievala som si dušu pred Hospodinom.“ Veľkňaz ako Boží muž bol hlboko dojatý a namiesto ďalších výčitiek vyslovil požehnanie: „Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu.“ (1Sam 1,14–17)

Keď po čase Eli videl veľkú obeť tejto matky, ktorá sa lúči so svojím jediným dieťaťom, aby ho mohla zasvätiť Božej službe, bol hlboko dojatý vierou a oddanosťou tejto ženy. Ako milujúci a starostlivý otec jej prejavil úprimnú úctu.

Nebolo azda otca, ktorý by svoje dieťa miloval vrúcnejšie, než Eli miloval malého Samuela. V prítomnosti svojho chránenca nachádzal pokoj, útechu a blaho. Keď Hospodin obišiel vyvoleného Božieho sluhu a zhováral sa s dieťaťom, v Eliho srdci to nevyvolalo závisť ani žiarlivosť. (PP 430.432; PP 570.573)

Náš Pane, prosíme o pokorné srdce zbavené akejkoľvek závisti a žiarlivosti.