Keď mu na Hospodinových cestách vzrástla odvaha, odstránil z Judska výšiny a ašery.

2Krn 17,6

„Nechodím po Hospodinových cestách, lebo ma to nezaujíma. Nechodím po Hospodinových cestách, pretože je to príliš ťažké a obmedzuje ma to. Nechodím, pretože na to nemám… Chodím po Hospodinových cestách, pretože to považujem za svoju povinnosť. Pretože musím. Pretože som si na to zvykol. Pretože to odo mňa žiada Pán Boh. Pretože sa bojím, že inak ma Boh zavrhne…“

Z akých rôznych motivácií môže človek kráčať alebo nekráčať po Božích cestách. Koľkokrát pri tom môže zohrať svoju úlohu aj určitá povinnosť alebo strach. Izraelský kráľ Jošafát, ktorému veľmi záležalo na náboženskej reforme v krajine, to však videl a prežíval inak. Bol hrdý na to, že môže kráčať po Hospodinových cestách. Prostredníctvom proroka Jeremiáša nás Boh vyzýva, aby sme sa chválili tým, že sme rozumní a poznáme Boha. (Jer 9,23)

Hospodina nenasledujeme preto, že je to naša povinnosť. Ani nie zo strachu, že inak nás odmietne. Nasledovať Hospodina je prednosť. Ak nasledujeme Boha, potom mu patríme. Môžeme sa o neho oprieť. Môžeme sa na neho spoľahnúť. A to je dôvod na radosť. Dôvod na hrdosť je aj to, že môžeme nasledovať veľkého Boha, nášho Stvoriteľa, a byť jeho učeníkmi.

Keď sa chystáme vykročiť do nového dňa, premýšľajme o tom, aká veľká je Božia milosť, že ho môžeme nasledovať. Máme byť na čo hrdí.