Zblíž sa s Bohom a budeš mať pokoj. Potom zakúsiš blahobyt. Prijmi poučenie z jeho úst a vezmi si k srdcu jeho slová.

Jób 22,21.22

Vo vzťahu k Bohu sa od človeka niečo žiada – byť s Bohom v dôvernejšom vzťahu. Inými slovami, vpustiť ho viac do svojho života, brať ho a jeho učenie vážne, pamätať a riadiť sa jeho radami. Teda pracovať, pamätať, rešpektovať – a to v dôvernom vzťahu. To si však vyžaduje intímne priateľstvo, dôverný rozhovor, niečo, čo nie je verejné, ale len medzi nami a Bohom. Niečo také dnes nie je bežné. Byť príliš dôverčivý, pustiť niekoho do kruhu vlastnej slobody alebo nadviazať hlboké priateľstvo je v rozpore s dnešným rýchlym tempom života. Dôverní priatelia sa striedajú – „klikne“ sa ako na počítači a nadviaže sa nový, nezáväzný vzťah. A keď to vyústi do záväzného vzťahu, stačí znova len „kliknúť“.

Boh chce s nami nadviazať dôverné priateľstvo, aby nám bolo dobre. Aby sme z toho mali úžitok. Nie on, ale my. V úvodnom texte sa konkrétne hovorí, že získame pokoj, ktorý si budeme užívať. Čo sa skrýva za slovom pokoj? Plnosť všetkého dobra a šťastia. Je to stav, keď je život človeka v súlade s okolím, s Bohom i so sebou samým. Pokoj vo všetkých oblastiach života. Pokoj v sebe samom. Nie je to práve to, po čom túži drvivá väčšina ľudí? Prečo to nevyužiť? Podmienkou prijatia tohto pokoja a všetkého dobra je byť v dôvernom kontakte s Bohom. Pane, ďakujeme za tvoj pokoj.