Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta hodila dve drobné mince, a povedal: „Veru, hovorím vám, táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci.“

Luk 21,2.3

Bol posledný deň, čo Ježiš učil v chráme. Bol na nádvorí, kde boli pokladničné schránky. Uvidel váhavo pristupovať chudobnú vdovu, ktorá keď videla bohatých a pyšných vkladať dary, zaváhala. No predsa by rada aspoň niečo obetovala pre to, čo milovala. V porovnaní s tým, čo dávali iní, bol jej dar veľmi nepatrný, no bolo to všetko, čo mala.

O tejto chudobnej vdove Ježiš povedal, že „ona dala zo svojej chudoby všetko, čo mala“. S darom dávala celé svoje srdce. Hodnotu daru nevyjadroval peniaz, ale láska k Bohu.

Povahu našich činov určujú pohnútky. U Boha nemá najvyššiu hodnotu to, čo každé oko vidí a každý jazyk chváli. Radostne splnené nepatrné povinnosti, skromné dary, ktoré nijako neohromujú a ktoré sa ľuďom môžu zdať bezvýznamné, Boh si často cení najviac. Srdce plné viery a lásky mu je drahšie než najvzácnejší dar. Nepatrný dar chudobnej vdovy predstavoval celé jej živobytie. Pre dielo, ktoré milovala, ochotne sa zriekla aj jedla. Urobila to vo viere, že nebeský Otec pozná jej veľkú biedu. (TV 427.428; DA 614–615)

Náš Pane, táto vdova je pre nás veľkým vzorom. Prosíme, obdaruj nás väčšou ochotou a štedrosťou.